Osobne som ho takmer zažil na jednej konferencii v Amerike. Žial iba takmer, lebo prišiel neoficiálne na poslednú chvílu a o jeho prednáške sa tak dozvedeli iba náhodní šťastlivci. Bolo to ešte v čase keď bol skalopevne presvedčený, že jeho New kind of Science kompletne zmení náš pohľad na v podstate všetky vedné disciplíny. Doteraz mám tú knihu odloženú pre prípad, že niekedy budem potrebovať naozaj veľké ťažítko alebo podložku pod monitor (chvíľu mi aj takto naozaj slúžila :).
Problém jeho Novej vedy a trúfam si povedať, že pravdepodobne aj jeho nového vyhľadávača bude v tom, že odkryl zaujímavú a dovtedy naozaj nepreskúmanú oblasť nášho nazerania na javy. Toto odkrytie akokoľvek zaujímavé a pre určitú skupinu javov skutočne objavne vysvetlujúce však nestačilo naplniť neskrývanú istotu a ambíciu autora o tom, ako tým prevráti všetko doteraz existujúce naruby.
V prípade Novej vedy to bolo odhalenie a katalogizovanie jednoduchých celulárnych algoritmov, kde mnohonásobným opakovaním jednoduchého pravidla vzniká štruktúra dopredu netušenej komplexity. Pekná vec, ale po pôvodnej eufórii čas ukázal, že ten typ komplexity, ktorá vzniká opakovaním jednoduchých pravidiel je v reálnom svete pomerne obmedzený. Skutočná komplexita vzniká interakciou veľmi dávno jednoducho vzniknutých komplexít s ďalšími, ktoré sú už sami o sebe dosť komplexné.
Na to už jednoduché pravidlá nestačia a aj preto pôvodný zoznam Wolframových pravidiel nepreukázal svoju vše-vysvetlujúcu silu.
Možno aj preto sa pán Wolfram pustil do vývoja svojho Alfa vyhľadávača. Bude to však naozaj tak prevratná vec, ktorá ako tvrdia niektorí zabije aj veľký Google?
Nemyslím. Dôvodov je hneď niekoľko. Najsilnejší leží hneď v jadre tvrdenia, prečo a v čom je nový vyhľadávač lepší od súčasných. Použijem slová samotného Wolframa:
Čo so všetkými faktickými vedomosťami, ktoré ľudia nazhromaždili? Veľa z nich je už v súčasnosti na webe v miliardách stránok textu. A so súčasnými vyhľadávačmi môžeme veľmi efektívne vyhľadávať špecifické kľúčové slová alebo frázy v tom texte.
Ale nemôžeme z toho počítať. Efektom čoho je, že dokážeme odpovedať iba na otázky, ktoré boli doslovne už položené predtým. Môžeme veci vyhľadať, ale nemožeme už zistiť nič nové.
V objavovaní nových súvislostí so známych faktov by mal nový vyhľadávač predovšetkým excelovať.
- zaujíma vás koľko atómov je v kilograme zlata?
- aká je penetrácia internetu vo Vatikáne a aký je jej ďalší trend?
- aký je priemerný vek prvorodičky v Zimbabwe v porovnaní s Austráliou?
Aké sú však najčastejšie otázky väčšinovej populácie, ktorá používa súčasné (podľa Wolframa neadekvátne) vyhľadávače:
- je Obama moslim?
- kde nájdem fotky Megan Fox v bikinách?
- nový album Depeche Mode mp3
Ľudia sú v priemere lenivý, neinvenčný a v dnešnej globálnej sociosfére čoraz viac stádovitý. Nie je to nič zlé, taká je proste naša evolučná múdrosť, ktorú si so sebou nesieme. Iniciatívni blbci majú proste väčšiu šancu vyhynúť :)
Aj preto nový vyhľadávač pána Wolframa do globálneho sveta najskôr asi takú veľkú dieru neurobí.
Napriek evolučným stereotypom sú to však výnimoční jedinci čo dokážu prejsť mimo vychodených a istých chodníkov a ukázať novú cestu, neskôr možno aj vyšlapateľnú pre masy a naše stádovité putovanie časom.
Držím preto novému počítaciemu vyhľadávaniu palce. Pán Wolfram bude zase asi chvílu smutný, že mu jeho plán na totálne prevrátanie sveta nevyšiel. A v tom je práve veľkosť génia - to čo on vníma ako neúspech je pre iných obrovským posunutím možného vpred.

0 komentárov:
Zverejnenie komentára