Aj keď pri svojom putovaní prejde polovicu sveta a väčšinu najznámejších teórií, nakoniec zistí, že definitívnu odpoveď na to čo to čas je a Koľko je hodín? stále nepoznáme.
Z môjho pohľadu najzaujímavejšia, bola teória Alberta Einsteina, ktorý vraj vysvetluje fakt, že sa nezadržatelne pohybujeme v čase a teda vnímame jeho beh bez možnosti ho zastaviť, vrátiť sa do minulosti alebo naopak zrýchliť jeho beh a preniesť sa do budúcnosti tak, že sa vlastne pohybujeme v časovej dimenzii rýchlosťou svetla.
Ja si myslím, že to je inak a žiadne podobne ezoterické a ťažško predstaviteľné vysvetlenie nepotrebujeme.
V prvom rade čas je zmena. Ak nedokážete zaznamenať žiadnu zmenu, nemôžete zaznamenať ani čas.
Už len dve myšlienky, z ktorých jedna zviťazí nad druhou znamenajú zmenu takže filozofická implikácia je napr. aj taká, že mysliace vedomie nemôže existovať mimo času.
Ale poďme späť k neoblafnuteľnému pocitu behu času.
Je jasné, že vnímanie rýchlosti toku času je evolučne závislé na mierke, kde sa daný živočích vyskytuje. Inak rýchlo môže a musí reagovať na podnety Črievička v mikroskopickom prostredí kde sa väčšina zásadných udalost deje v rádoch mikrosekúnd a inak živočíchy našej veľkosti a rozmerov kde facky lietajú maximálne v rádoch desatín sekúnd.
Aspoň v takom svete zme žili po väčšinu našej evolúcie a guľky zo zbraní prišli len veľmi nedávno. Aj preto sme proti nim tak bezmocní.
Evolúcia teda v našom prípade nepotrebovala tunovať naše interné vnímanie zmien v čase na hodnotu citlivejšiu ako je nevyhnutné, aby sme sa v našich veľkostných rozmeroch vyhli hrozbám podobných rozmerov. Tieto hrozby pri svojej veľkosti jednoducho nemôžu prekročiť určitý rád. Útočiaci vlk na vás z ani z dvoch metrov proste nikdy neskočí za 5 mikrosekúnd ale bude mu to trvať dlhšie. Práve toľko aby nám naša hranica vnímania rýchlosti behu času umožnila zareagovať.
Výsledkom je, že vnímame beh času evolučne daným tempom. Ani rýchlejšie ani pomalšie ako nám postačovalo za dobu našej existencie k prežitiu.
Možno je tam aj nejaká fyzikálna hranica vychádzajúca z rozlišovacej schopnosti našich zmyslov:
- najmenší detail a rýchlosť zmeny v obraze, aký sme schopný vedome zaznamenať pre oči
- najmenšia zmena zvuku, ktorú sme schopní vedome zaznamenať pre sluch
a podobne aj pre ostatné zmysly. Bolo by zaujímavé vidieť zistiť či sa tieto limity líšia pre jednotlivé zmysly a či sú fyzikálne limity naozaj zhodné s našimi subjektívnymi limitami.
Podľa uvedenej Einsteinovej teórie je budúcnosť už dopredu daná a my sa k nej len presúvame.
Pridávam sa tu na stranu kvatových fyzikov, ktorí vidia, že to tak nie je, minimálne v nimi skúmanom svete kvatových častíc.
Vo svete nastávajú neustále zmeny (z dôvodu výmeny energií, stúpajúcej entropie a pod.) a my ich vnímame svojim evolučne daným časovým rámcom s oneskorením, ktoré vychádza z konečnej rýchlosti k nám sa šíriacich informácií.
Tak ako povedal majster Blake "v dlani podrž nekonečnosť a v hodine uviď večnosť".
Za sekundu sa v ríši atómov v časovom rámci pre nich zásadných udalostí toho stihne udiať viac ako za ľudský život v našej rýchlosti vnímania zmien v čase.
Budúcnosť, ale nemože byť dopredu daná. Inak by sa dala spočítať. Matematické teórie síce vedia zrátať nekonečno, ale nekonečne veľa nekonečien daných komplexitou interakcií v rôznych časových rámcoch asi nikdy neprelomia.
A tak to má byť. Hory sú opäť horami a rieky riekami, ako hovorí moje obľúbené zenové príslovie o konci cesty k osvieteniu.
A na záver trochu časovej poézie. V poslednom rade nech nám o čase povie niečo viac Emit Flesti. Kto už o ňom môže vedieť viac .. :)
They say time is money...
but they got it all wrong.
Time is the absence of money.
Time is short.
That's the first thing.
For the weasel,
time is a weasel.
For the hero,
time is heroic.
For the whore,
time is just another trick.
If you're gentle,
your time is gentle.
If you're in a hurry,
time flies.
Time is a servant
if you are its master.
Time is your god
if you are its dog.
We are the creators of time...
the victims of time
and the killers of time.
Time is timeless.
That's the second thing.
You are the clock, Cassiel.
I'm attached to my life.
I don't blame you.
I love being alive.
It's rushing by so fast.
I can't do a thing about it.
Zaujímavé odkazy k tejto téme:
Podobná teória bloggera ako ja, Ako sa zmysly ovplyvňujú pri vytváranín pocitu času
0 komentárov:
Zverejnenie komentára